Obec Pohorelská Maša vznikla v 2. polovici 18. storočia okolo železiarskej huty a hámra. Táto maličká obec je veľmi spätá s Coburgovcami. Nachádzajú sa tu 3 veľmi významné pamiatky: neogotický kostol z roku 1903, liatinový pamätník a kaštieľ-letné sídlo Coburgovcov.
História Pohorelskej Maše
Rímsko-katolícky kostol, v obci Pohorelská Maša bol vystavený roku 1903 zo základiny Filipa Coburga, aby robotníci nemuseli chodiť do vzdialenejších chrámov. Kostol bol postavený na mieste starého, ešte dreveného coburgovského kaštieľa.
Filip Coburg ho sám každú nedeľu, aj so svojou suitou rád navštevoval, keď sa tu zdržoval. Ešte v tom istom roku bol zasvätený rožňavským biskupom Ivankovičom svätému Filipovi. Počas vysviacky bol tu osobne prítomný Filip Coburg so svojou rodinou, synom Leopoldom, dcérou Dorotou a s mnohými významnými hosťami. Vtedy do kostola mohol vstúpiť len ten kto sa preukázal pozvánkou, nakoľko okrem šľachty, grófov bolo prítomné posviacky aj mnoho pospolitého ľudu z celého Horehronia.
Kostol navštevovali všetci Coburgovci pri svojich návštevách Horehronia, vrátane bulharského cára Ferdinanda I.. V lete v roku 1911 sa v tomto kostole konala birmovka jeho obidvoch dcér - princezien Jevdokije-Eudoxie a Nadeždy - a princa Cyrila.
Kostol


Obec Pohorelá a jej osada Pohorelská Maša patrili v 18. až 20. storočí k najvýznamnejším centrám železiarskeho podnikania rodu Cobugovcov v strednej Európe. Jednou z pamiatok, ktoré sa zachovali z tohto obdobia je aj liatinový pavilón – výkovok pohorelských železiarov na počesť Ferdinanda Coburga z roku 1841. Nachádza sa na konci Pohorelskej Maše pri štátnej ceste I/66 na začiatku lokality Krivý Potok.
Filagória je zapísaná v zozname chránených kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
Liatinový pamätník

Kaštieľ bol vystavaný Augustom Ľudovítom Coburgom v rokoch 1834 – 1835. Slúžil ako letné sídlo rodiny Coburgov, kráľa bulharského a ním vodených hostí. Ešte pred výstavbou tohto malo panstvo drevený, ktorý stál na mieste, kde dnes je chrám Boží. Keď už nový bol používaný panstvom, starý slúžil za obytné miestnosti robotníkom až do doby, keď už svojou schátralosťou ohrozoval životy v ňom prebývajúcich.